ŠarišskýSlovník

Šarišské nárečie

Po šarišsky sa hovorí na severovýchode Slovenska, okolo Prešova, Bardejova a Sabinova.

Kde sa hovorí

Názov pochádza od historickej Šarišskej stolice. Nárečie sa však na jej hranici nekončí: na západe postupne prechádza do spišského, na východe do zemplínskeho a na juhu do abovského. Aj v rámci samotného Šariša hovoria ľudia na severe trochu inak ako v strede či na juhozápade.

Ako znie

  • Prízvuk je na predposlednej slabike, nie na prvej ako v spisovnej slovenčine.
  • Namiesto ť a ď sa hovorí c a dz: chodiť je chodzic, deti sú dzeci.
  • Chýbajú dlhé samohlásky aj dvojhlásky: chlieb je chlib, dieťa je dzecko.

Prečo má jedno slovo viac podôb

Nárečie sa odovzdáva hlavne rečou a pevný pravopis nemá, takže ho každý zapisuje trochu po svojom. Preto pri slove chlieb nájdete chlib, chľeb, hľeb aj hľib.

Inokedy ide o naozaj iné slová. Pre zemiak sa podľa toho, kde sa pýtate, povie bandura, gruľa alebo krompľa.

Kde sa dozvedieť viac

Späť na vyhľadávanie